Laatste dagboekpost (7)
"Něco končí, něco začíná." - rozlúčka s knižným Zaklínačom
Po necelých piatich mesiacoch čítania moja cesta svetom knižného Zaklínača dospela ku svojmu koncu a ako pri dočítaní každej skvostnej série, ani tu sa mi nechcelo rozlúčiť...
S čistým svedomím môžem povedať, že Zaklínačská séria je absolútnym vrcholom fantasy žánru, ktorý v mojich očiach prekonal aj samotného Tolkiena. Tam, kde on kládol dôraz na kvetnaté opisy krajiny, tam sa Sapkowski viac venuje postavám a tým ich osobnosti prehlbuje. Obľúbil som si skutočne skoro všetkých a o to viac ma potom mrzelo sa s touto partiou rozlúčiť. Zaujímavé je aj to, že Sapkowski tu sa tu veľmi pekne povenoval aj vedľajším postavám, ktoré si človek zapamätá, aj keď boli iba na pár stranách... A to robí tento príbeh oveľa uveriteľnejším.
Ale to, čo ma na tejto sérii dostalo najviac je to, že každá jedna udalosť, ktorá sa v príbehu udiala jednoducho musela viesť k nemilosrdnému záveru, ktorý vo mne rozpútal emocionálne tornádo. Nikdy sa mi nestalo, že by som po dočítaní nejakej knihy plakal ako malý, ale pánovi Sapkowskemu sa to spolu s jeho Zaklínačom podarilo... Ten záver človeka jednoducho zomelie po tom všetkom, čo si s každou jednou postavou prežil... A nehanbím sa tvrdiť, že finále celej tejto ságy je tým najlepším, čo som kedy čítal.
A za to patrí Andrzejovi Sapkowskemu obrovská poklona, jeho štýl, vďaka ktorému sa čitateľovi príbeh odohráva priamo pred očami je úchvatný a s najväčšou istotou môžem povedať, že sa ku Zaklínačskej sérii ešte niekedy vrátim, určite som sa s ňou nevidel naposledy!
S takýmto majstrovským dielom sa predsa nedá len tak rozlúčiť!
Ako doplnok sem pripájam ešte niekoľko mojich najobľúbenejších citátov, z ktorých tie úplne najlepšie sú zvýraznené:
"Lidé si s oblibou vymýšlejí nestvůry a hrůzy. Sami si pak připadají méně odporní... Pak je jim nějak lehčeji u srdce. A lépe se jim žije."
"Inu, hanebný svět nás obklopuje všude kolem nás. Ale to přece není důvod, abychom byli ještě hanebnější."
"Nejsem Falka... Jsem Ciri z Kaer Morhen, zaklínačka. Přišla jsem zabíjet."
"Havekár přistoupil k jezdci s prostoduchou nadějí na obchod svého života. Svým způsobem to skutečně obchod jeho života byl - nikoli nejlepší, leč rozhodně poslední."
"Pověz, který z nich se dá zabít pomoci zcadla?" " Každý. Pokud ho tím zrcadlem silně praštíš do hlavy."
"A tak se stalo, že jeden zaklínač a jeden Nilfgaarďan divoce vykřikli, zamávali meči a vrhli se vpřed v ústrety společným nepřátelům do nerovného boje. Dva spolubojovníci, dva druhové. To byl jejich křest ohněm..."