ViktorS

Ako som písal vo svojej recenzii, Kocúr v čižmách: Posledné želanie bolo pre mňa skutočne úžasné prekvapenie. Keď som sa dozvedel, že bude mať pokračovanie, tak som sa potešil. Prvého Kocúra v čižmách mám osobne rád, tak som si povedal, že super, ďalšie jeho dobrodružstvo, to si rád pozriem. No nič viac som z toho nepociťoval. Netušil som totiž čo si pre divákov DreamWorks pripravili.

Ako sa film dostal do kín, tak som na YouTube stále narážal na nové a nové recenzie a reakcie na túto snímku, ale práve jedna nemenovaná recenzia, bez spoilerov, ma neskutočne na tento film navnadila. Úprimne som dovtedy nepozeral ani trailer na film. Blížili sa sviatky a tiež skúškové obdobie, musel som sa začať učiť. Bolo mi preto jasné, že tak skoro na Kocúra do kina nepôjdem.

Od 3. februára som odcestovaný a to ma vtedy dosť ťažilo, mal som trochu väčšie stresy a to sa mierne podpísalo na mojom skúškovom období. Zo začiatku sa mi totiž moc nedarilo a aj keď som skúšky nakoniec dokončil do 27.1. ako som plánoval, tak som medzi nimi nemal už čas vybehnúť do kina. Ostatné dni som musel venovať príprave na spomínaný 3. február.

Lenže za ten čas, cez všetky tie recenzie a reakcie na Kocúra, som proste nemohol zostať s pocitom, že si jeho pokračovanie nepozriem v dobe premiéry a tak som musel, aj keď nerád, využiť ilegálny spôsob a film si pozrieť cez internet. Doteraz ma to mrzí, pretože som ho túžil vidieť na striebornom plátne zo všetkými divákmi a zdieľať ich pocity. Počul som, že určité scény boli natoľko strašidelné, že niektorý rodičia, čo prišli na film, museli počas týchto scén odísť z kinosály, lebo sa ich deti, s ktorými tam prišli, báli. Niečo neskutočné, keď sa prihliadne na to, že je to animovaný film určený aj pre deti. Asi je načase začať lepšie kategorizovať takéto snímky, že pre akú vekovú skupinu sú, respektíve nie sú určené. Trochu mi je ľúto, že som nemal možnosť pozrieť si film v slovenčine, predsa len animované filmy bývajú perfektne predabované. No originál nie je o nič horší. Antonio Banderas je ako stvorený pre hlas Kocúra v čižmách so svojím španielskym prízvukom a spolu so Salmou Hayek im to vo filme perfektne klape. No a Wagner Moura dal svojím hlasom svojej postave ten správny temný nádych. Takáto snímka by si proste zaslúžila tie peniaze, ktoré by som na ňu v kine minul. Ale inak sa mi žiaľ nedalo.

Musím ale povedať, že po tom čo som si film pozrel som mal z neho podobné pocity ako keď som dopozeral film Zootropolis. Cítil som z pokračovania Kocúra v čižmách veľké nadšenie a cítim ho vlastne až doteraz. Ako som v recenzii písal, animácia je proste nádherná, radosť sa na ňu pozerať. Celý čas ma neprestávalo udivovať ako živo film pôsobí. Postavy majú srdce, majú dušu. Kocúr v čižmách tu prejde veľkým vývojom. Pocíti skutočný strach pre ktorý dostával panický záchvat. Niečo také uveriteľné som ešte v animovanom filme nevidel. Ale práve týmto sa nám film snaží povedať, že takéto veci sú tu s nami a nemali by sa ignorovať, že by sa aj za takéto veci nemal človek hanbiť a báť sa si ich pripustiť. Ba naopak, nebáť sa s nimi zdôveriť svojím najbližším. Toto všetko dej okolo postavy Kocúra zvýrazňuje. Dozvieme sa, že medzi ním a Cicou labkou bolo a vlastne stále je niečo viac, a že sa teda len tak neodcudzili. No a psík Perrito, to je strašne milá postava, ktorú som si hneď obľúbil. To ako sa na svet pozerá cez ružové okuliare, dodáva filmu miestami veľmi príjemnú a veselú atmosféru. Pre jeho povahu mi ho bolo niekedy však dosť ľúto. To, že si neuvedomoval niektoré zlé veci čo sa mu v živote stali bolo dosť smutné, no symbolizovalo to fakt, že minulosť nemáme ako ovplyvniť, nesmieme žiť v minulosti, len sa z nej maximálne poučiť a teda treba žiť prítomnosťou ako to robí Perrito. Svojou  jednoduchou povahou tvorí dôležitú súčasť filmu. Bez neho by si Cica labka, ale hlavne Kocúr niektoré dôležité veci neuvedomili. “You know, I've only ever had one life, but sharing it with you and Kitty made it really special. Maybe... one life... is enough.” – Perrito

V Perritovi je preto podľa mňa jeden z hlavných pilierov celého príbehu.

Čo sa záporných postáv týka, všetky 3 boli skvelé, každý z nich mal iný úmysel, iné zmýšľanie. Malý Jack Horner bol ten klasický typ zápornej postavy, ktorý bez nejakého vyššieho cieľa chce dosiahnuť svoje. No taká Zlatovláska mala už trochu hlbší charakter a keď ju človek počas filmu spoznáva, uvedomí si, že vlastne nie je úplne zlá, len túži po milujúcej rodine, ktorú ale už dávno má a to si našťastie aj stihne včas uvedomiť.

No Vlk, alebo ako sa neskôr dozvieme, Smrť je jeden z najlepších animovaných, a vlastne keď prihliadnem na to, že nemá až toľko miesta vo filme, tak jeden z najlepších záporných charakterov aké som kedy vo filme videl. Tá temnota, ktorá z neho ide, zmení atmosféru v každej jednej scéne kde vystupuje doslova na horor. Jeho charizma, zlovestnosť a prefíkanosť pri prenasledovaní Kocúra sú úžasné. Dával neskutočne temné znejúce hlášky a pri jeho pískaní to nebol len Kocúr komu sa zježili všetky chlpy na tele. Jeho linky vo filme ako “I just love the smell of fear.”, “Go on, pick it up. Pick it up! Pick! It! UP!” alebo “What's the matter? Lives flashing before your eyes?” no i množstvo ďalších sú neskutočne úžasné vo svojom temne znejúcom prevedení.  Človek by si neraz povedal, keď z nejakého filmu spozná skvelého záporáka, že lepší záporný charakter už nemôže byť, no časom vždy príde ďalší, ktorý mu dokáže minimálne konkurovať. Ja som len zvedavý, aký úžasný premyslený typ zápornej postavy sa raz opäť objaví, aby sa dokázal čo i len vyrovnať tomuto Vlkovi. Smrť je preto v mojich očiach ďalším dôležitým pilierom filmu, vďaka ktorému si Kocúr uvedomí, za čo mu jeho život stojí, za čo sa mu oplatí v tom poslednom živote bojovať a čo vlastne mu dáva v jeho živote tú pravú nefalšovanú radosť. Pretože smrť nie je niečo neprekonateľné s čím by sme sa nedokázali zmieriť, aj keď vieme, že je v našom živote nevyhnuteľná.

Príbeh mal fakt silné posolstvo a rozoberal dosť dospelé témy. Spomínaná tematika vyrovnania sa so svojou smrteľnosťou a objavenie toho čo nás v živote napĺňa je skutočne hlboká idea. Niečo čomu dieťa ešte nemôže plne rozumieť a teda, ako som v recenzii písal, ďalší dôkaz toho, že animovaná tvorba už dávno nie je určená výhradne len pre deti.

Stále, ako teraz spisujem svoj pocit z druhého Kocúra v čižmách, ho nemôžem dostať z hlavy. Veľmi na mňa celá snímka zapôsobila a napríklad na Instagrame mi teraz často ponúka rôzne fanúšikovské kresby postáv ako Kocúra, Cici labky, Perrita či Vlka, ale aj samostatné vystrihnuté scény z filmu. Hlavne tie zo spomínaným Vlkom, ktorého temné hlášky či strašidelný piskot budú pre mňa nezabudnuteľné.

Dúfam teda, že sa s Kocúrom a jeho partiou ešte stretneme. Rovnako tak dúfam, že sa ešte niekedy raz objaví Vlk, hoci len na chvíľu. Zvláštne, že medzi prvým Kocúrom v čižmách a jeho pokračovaním je väčší časový rozdiel ako medzi prvým Shrekom a Prvým Kocúrom. No oplatilo sa myslím každému čakať. DreamWorks nám myslím skvelo ukázalo, kam môže smerovať táto franšíza. Verím, že to nebol teda posledný výkrik a že sa teda máme na čo tešiť.